Tomko (dôrazne): Kto bude ten jeden ...?
Fischl: To ...
to už závisí ... ( Potí sa, jachce ) ... len od vás ...
Tomko: Od nás
...?
Fischl: Major
vám dáva ... voľnú ruku.
My
sami máme ... ? ( S hrôzou ) Nie, neverím ...!
To
nie je možné ... !
Fischl: Deviati
sa zachránia ... ! (Zúfalo)
Počujete ... ? Deviati pôjdu
domov ...!
Tulák: domov
... domov ... ! ( Snaží sa nekričať ).
Ale my sa pýtame, kto
bude ten jeden ... čo nepôjde!
-----
Šustek: Krucifix, tratíme čas...! Začnime! (Zimnične.)
Hlasujme... No, robme už niečo!
Fanka
(nechápavo): Hlasovať...? Tu je žena, čo mi pomohla na svet... A tu človek, ktorý ma
učil abecedu...
A pán Uhrík mi dával zamatové mašličky do
vrkôčikov... a... toto
je chlapec, ktorého
mám... (Zadržiava slzy.) Ako môžem
hlasovať...? Proti komu?
Šustek: Tak by sa mohlo hádam... Podľa veku! Ondrej
(v strehu): Ako to myslíte... ?
Šustek: No prosto, aby... aby tí starší, ženatí, čo majú povinnosti...
Marika: Ani tým mladším sa nechce umierať, pán
doktor!
Šustek
(horúčkovito): Tak potom... potom podľa spoločenského postavenia!
Marika: Podľa čoho... ?
Šustek: Každý človek má predsa inakšiu cenu,
hodnotu... Ľudia predsa nie sú si
rovní... Nikdy nebolo, ani nebude...!
Tulák: Máte pravdu! (Na Uhríka.) Ak má človek,
napríklad, povahu tchora alebo
potkana... potom aj jeho život má iba cenu
tchora alebo potkana... !
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára