ALFONZ BEDNÁR: KOLÍSKA

Novela Kolíska patrí do súboru štyroch noviel, ktoré vyšli spoločne pod názvom Hodiny a minúty v roku 1956. Jej príbeh sa odohráva počas Slovenského národného povstania. Novela sa vyznačuje majstrovskou kompozíciou. Striedajú sa v nej rôzne časové roviny. Dej sa rozvíja retrospektívne – cez spomienky hlavných postáv. Kulisu celého deja novely tvorí dunivý zvuk kolísky. Alfonz Bednár bol prvým autorom, ktorý sa snažil zrušiť čierno-biely obraz povstaleckých hrdinov. V tejto novele kriticky zachytil aj priebeh súdnych procesov na začiatku 50- tych rokov a obdobie združstevňovania.

Dej novely sa začína v roku 1952. Zita Černeková počúva v rádiu priamy prenos zo súdneho procesu s tzv. triednymi nepriateľmi. Jedným z obvinených je aj Jozef Majerský – podľa prokurátora kulak, sabotér a zradca. Majerský sa bráni obvineniam, tvrdí, že je nevinný. Jedným zo svedkov je i Zitin manžel, Mišo Černek, bývalý veliteľ partizánskej skupiny. Má dosvedčiť, že Majerský ušiel od svojej jednotky s úmyslom zradiť partizánov Nemcom. Predseda súdu číta Černekovu výpoveď. Zita počúva výpoveď svojho manžela s hnevom a s odporom. Ľutuje Majerského, vie, že obvinenia sú nepravdivé. Pri počúvaní rádia si spomenie na strašnú noc pred siedmimi rokmi.

Zita počúvala večerný program, prenos zo súdu ( súd sa konal v meste v ten deň  popoludní), „Obžalovaný Majerský“, počúvala z rádia pevný prokurátorov hlas, „podľa výpovedí svedkov ste rozvratník a sabotér, rozvracali ste družstvo.“

             Blížilo sa k pol jedenástej.

            Podnohy na kolíske pravidelne búchali a duneli.

            Oberscharfűhrer Ernst Obmann dávno nepočul taký zvuk a pomyslel si na veľký dieslový motor, umiestnený v betónovom suteréne v mlyne, mlyn kúpil jeho otec v Ahlene, keď mal Ernst tri roky. Takisto dunel ten motor, keď sa hrávali za mlynom, pomyslel si Obman pred Černekovou chalupou. Načo je tu motor? Motor? Dynamo? Tajná vysielačka? A kde je motor? Pod zemou? Obmann sa dotkol scharfűhrera Kniewalda. „Scharfűhrer, poďme!“

            Deväť Nemcov, oblečených v bielych plášťoch s kapucňami na hlave a s rukami na rýchlopalných puškách, sa vhrnulo Zite do kuchyne.

            „Bože, ratuj...!“ Zita sa chytila horúceho rámu na sporáku a pravou rukou kolísala chlapca.