Ukážka 1
PRVÉ DEJSTVO PRVÝ
VÝSTUP Ľavko, Žofa, Ďurko
ŽOFA (živá, jazyčná žena): Ja by som ti, syn môj, len takú radu, čo by i nejakú obnôšku mala, meno
moje. Pri ženbe i rozumu sa načim poradiť, nielen čo oči vidia.
ĽAVKO: (starý furták): A veď ti je Evka už
aspoň piata frajerka, ako si z vojny doma.
ŽOFA
(tajnostne): A Bete, vydatej žene, pokoj. V cudzej
kapuste chytia ťa, meno moje.
DURKO
(driečny
ľahtikár): A ktože vám to už?
ŽOFA: Ani ťa nie je hodna vyžívať.
ĎURKO: Veď som ja len tak zašiel k nej
niektorý raz ako k susede a — už to viete.
ĽAVKO: Vieme. Práve preto: maj rozum.
ŽOFA: Ty si, chválapánubohu, hodný,
pekný urástol, na rozume ti z vrstovníkov nikto nechytí, nuž si môžeš i troška
preberať, meno moje.
ĽAVKO: Hádam - môj syn! Ja som ho
vychoval, vyučil. Môjho rozumu sa chytaj i teraz.
ŽOFA: Tak, meno moje. Ja sa vše
poobzerám po tých našich dievčencoch, ale nič sa mi to nezdá. Medzi želiarskymi1
tebe rovnej niet. Mohla by si prsty oblízať i Marka Suchých, Anča Vrtiake...
Ale veď som počula, že sa ty točíš i okolo Judky Bielych. Ej, či to tak? Materi
nič nezjaviť, meno moje?
ĎURKO: Načo som vás mal baláchať?
Ktože vie, či by šla, či by ju dali.
ĽAVKO: To je poriadna a majetná!
Lepšej by ti nevedel ani vlastný otec poradiť. Ej, to by bola - gazdovská!
Nemusel by si sa plahočiť v zime po furmankách, zárobkoch ako tvoj otec.
Ukážka 2
DRUHÝ VÝSTUP Ľavko, Žofa.
ĽAVKO:
Ej,
ktoroukoľvek! Dobrý chlap si ženu nájde! Ja som starý, a keby tak prišlo...
ŽOFA: A keby som ja umrela! Tuto -
hneď, meno moje! (Hodí plecom;
potom
so žiaľom.) Keď si
dieťa do poriadku donesiem...
ĽAVKO:
To
ja nevravím. Uchovaj ma, Bože! Dosť som mal s tebou kríža, kým som si ťa k ruke
vycvičil. Ja len vravím, že sa chlap môže po vôli oženiť.
ŽOFA: Ani dievky miesto kola do plota
nezapletajú. Ale
bolo by to, bolo dobre, keby šla zaň. ĽAVKO: Už ti vravím: pôjde - nepôjde!
Pôjde druhá. O nášho Dura sa netráp; len by on mal vôľu sa ženiť. Trhajú sa oň
i v tanci. Čože ty vieš, keď do krčmy nechodievaš. Ja viem, čo je môj svn.
ŽOFA: I ja viem, meno moje! Veru sa takých v
našej dedine veľa nenájde! Mládenec ani svieca. Ja sa za toho nikde nezahanbím.
Kde sa obrátim, všade mi ho chvália, aký je urastený, driečny, dobrý, múdry,
tanečník, že mu páru niet, meno moje.
ĽAVKO: Len keby sa včerty nebol pobil v tej
krčme onehdy.
ŽOFA: Ty si mu na príčine. Museli ste sa tak
opiť?
ĽAVKO: Keby som sa bol nazdal. A veď som mu
ja hneď: teda ženiť sa máš, a takéto vykonáš. Rozmetal šarvancov ako snopy!
Moja päsť kedysi tiež neraz zaľahla olovom.
ZOFA
(spomenie):
Veru, meno moje, ako si i mňa bol raz búšil.
ĽAVKO:Eh, to len ako keby ťa bol pohladil.
ŽOFA: A obelasela mi ruka ako zástera, meno
moje.
ĽAVKO: Čušže mi s tým! To bolo - ani sa už
nepamätám.
ŽOFA
(plače):
Ale ja pamätám, meno moje. Ja viem, aký si bol planec za mladi, meno moje.
Slabou náturou žena by to nebola vydržala.
ĽAVKO: Taraje! Druhé ešte inak dostávajú, a
sa nepochvália.
J. Gregor-Tajovský: Statky-zmätky
Úlohy:
1.
Pomenujte
osoby, ktoré sa podieľajú na tom, že sa dramatický text dostane k svojmu
recipientovi/ prijímateľovi - divákovi.
2.
Rozčleňte
autorské poznámky v textoch A, B podľa zámeru autora:
a)
podieľajú
sa na charakteristike postavy,
b)
týkajú
sa obsahu,
c)
týkajú
sa formy,
d)
konkretizujú
adresátov repliky.
3.
Aké
informácie ste sa dozvedeli z ukážky o Ďurkových rodičoch? Platí v prípade otca
a syna porekadlo Jablko nepadá ďaleko od stromu? Citujte z textu.
4.
V
podfarbenej Žofinej replike z textu B nájdite prirovnanie.
5.
Vysvetlite
význam metafory moja päsť kedysi tiež
neraz zaľahla olovom z Ľavkovej repliky z textu B.
6.
Vypíšte
z ukážky dve prídavné mená, ktoré označujú rozdielne typy dievčat podľa
veľkosti majetku. Nájdite v slovníku lexikálny význam týchto prídavných mien.
7. Odhadnite význam a slovotvorný základ
slova obnôška.
8.
V
slovnom spojení pri ženbe rozumu sa načim poradiť môžeme zvýraznené slovo nahradiť slovom
A. naučím. B. naučíš. C. treba. D. darmo.
9.
Z
kontextu textu A vyplýva, že slovo plaholčiť
sa nemôžeme nahradiť synonymom
A.
vliecť
sa. B. lopotiť sa. C.
hrdlačiť. D. drhnúť.
10. Slovo onehdy (nedávno/minule) zaraďujeme medzi
slová:
A. cudzie. B. nespisovné. C. hovorové.
D. expresívne.
11. Význam slova nátura je:
A. povaha. B. príroda. C. prirodzenosť. D. náchylnosť.
12. Vysvetlite, čo chcela Žofa povedať
podčiarknutou vetou v texte B.
13. Aký vzor má Ďurko vo svojich rodičoch?
Čo bude, podľa vás, v manželstve očakávať?
Diskutujte.
14. Čo znamenalo doniesť si dieťa do poriadku v druhej polovici 19. storočia a čo to
pre rodiča znamená dnes?
15. Ktorá postava v texte A najčastejšie
využíva ľudové zvraty/ľudové ustálené slovné spojenia? Akú úlohu plnia? Vypíšte ich.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára