Šora
Anzula skočila, z oka jej šibe plameň, v tvári jej horí rumenec. Každá výčitka rozvažitého
težaka šibe ju sťa korbáč do živého. Chcela by ho zahriaknuť, okríknuť hlasom, pred
ktorým sa trasie čeliadka. No odhodlanosť, energia je nalomená... Zato jej
ustavične ručí v duši: ,Ty
si vina - ty si vina! Ty si nestavala hrádze - ty si popúšťala sebevôli... Ty
si vina: že sa nejdeš miešať do istých záležitostí. Miesto pokarhania, ty si sa
tajne tešila: lichotilo hrdosti tvojej, že synovi žiadna neodolie... Ty si
vina, ty si vina..¢
Slzy
jej skočili do očí. Nie od ľútosti, ale od jedu, že ho musí počúvať,
jednoduchého težaka. Nemá ho čím zahriaknuť: že mu v duši musí prisvedčiť...
,Ty si vina, ty si vina.. ¢
Ach, ako by ho
teraz naprávala, zavracala, ako by ho karhala i trestala! Nie, nepozerala by cez
prsty ani na tie záležitosti, ktoré posmešne označovala „istými"... ,Ale
čo teraz? Pozde je, a nej je vina, na nej zodpovednosť...'
„A
prečo ty tak hovoríš - prečo!" vykríkla ona v slzách, „ty, ku ktorému som
prišla úmyslom, že prijmem tvoju dcéru do svojho domu? Či som nie dosť
nešťastná, že sa ruším odriecť svojich najmilších snov? Či neobetujem kvôli
tvojej dcére tú, ktorú som mu odchovávala? Či nevidíš, že je i moje srdce
ranené?"
„Ach,
odpusťte!" zvolal Mate, „ja viem, že som nehoden. Ale zato nebanujem, nie;
pravdu som riekol - svätú pravdu. Musel som to riecť ja na tomto mieste, a
neodvolám ani slova: pravda je trpká, ale každý liek je horký. Nie som hoden
takej cti, ani ju prijať nemôžem. Vy mu rozložte, vysvetlite, ako matka - ona
je moja ozdoba, moja potecha. Ak ju zničí, horší budem od žobráka: žobrák môže
sa ukázať svetu na oči - ja by sa prepadol od hanby." [...] „Nebudeme sa
im protiviť: to je tá cesta. Naopak, budeme ich napomáhať; nech sa bez prekážky
schádzajú, nech sa spoznajú dôkladne, ako budúci manželia - dajme im
príležitosť, nech sa presvedčia, či je medzi nimi pravá, úprimná láska... Ty dovedieš dievča domov, nech sa môžu
schádzať pod našimi očami. Vieš sám, že tajné, zakázané schôdzky sú
nebezpečné... Nech sa schádzajú bez prekážky, ako praví snúbenci: keď sa dobre
spoznajú, rozhodnú už i sami, bez našej pomoci, či sa majú zobrať, alebo nie.
Ak vytrvajú v láske, ak to bude ich vôľa: nuž vo meno božie, nechže sa i
zoberú. Ja sa nebudem protiviť: prijmem tvoju dcéru s otvoreným náručím, akoby
bola moja.
Teda, čo ty,
Mate, myslíš?"
M.
Kukučín:
Dom v stráni
Úlohy:
1. Na
základe textu ukážky jasne formulujte chyby, ktorých sa dopustila šora Anzula
vo výchove syna.
2. Ako
rozumiete Mateho obave, že mu jeho dcéru Katicu panský synček zničí? Čo jej
hrozilo?
3. V
ktorých vetách Mate zdôvodňuje nesúhlas so vzťahom svojej dcéry a mladého pána
Nika?
4. Opíšte
citové rozpoloženie šory Anzuly pri stretnutí s Matem. Pracujte s ukážkou.
5. Ako
sa rozhodnú rodičia, podľa ukážky, reagovať na vzťah medzi Nikom a Katicou?
6. Zhodnoťte
reakcie rodičov na vzťah ich detí. Uveďte výhody a nevýhody tohto postoja.
7. Vyhľadajte
v jazyku postáv prejavy spoločenskej nerovnosti vo vzájomnej komunikácii.
a)
Zhodnoťte jazyk ukážky. Vypíšte slová,
ktorým nerozumiete, vyhľadajte ich význam v slovníku. Vysvetlite lexikálny význam
archaizmov.
b)
Uveďte príčinu archaického jazyka v
ukážke.
c)
Vyberte si časť ukážky a „preložte"
ju do súčasnej podoby jazyka.
8. Nájdite
v texte básnické výrazové prostriedky a pomenujte ich.
9. Vyhľadajte
v ukážke morfologické javy, ktoré potvrdzujú/demonštrujú ľudovosť Kukučínovho
jazyka.
10.
Vyhľadajte v ukážke prirovnanie
utvorené bez spojok ako, sťa, jak.
11. Podfarbená
časť textu je:
a)
nepriama reč,
b) vnútorný monológ,
c)
uvádzacia veta,
d) polopriama reč.
12. Diskutujte
o etike výberu partnera v súčasnosti. Akého partnera by vaša rodina neprijala,
resp. voči akému by mala výhrady?
13. Je
potrebné sa pred sobášom zasnúbiť? Ako si predstavujete tento rodinný obrad?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára