SAMO CHALUPKA: MOR HO!

Ukážka:

Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia,

ponad vysoké hory, ponad rovné polia;

preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,

sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

Duní Dunaj a luna¹ za lunou sa valí:

nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.

Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom:

belia sa rady šiatrov² ďalekým priestorom.

Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci,

okol neho cárska stráž, tuhí to paholci,

a pred cárom družina neveliká stojí;

sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.

Pobelavé kaderie šije im otáča,

modré ich oči bystro v okolo si páča³.

Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:

zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.

Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,

a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:

tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy⁴:

to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.

Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu,

Aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu.

oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:

taká otroč⁵ neznáma slovenskému kraju;

lež Božie dary nesú, chlieb a soľ⁶, cárovi,

a smelými sa jemu primlúvajú slovy:

„Národ slovenský, kňazstvo i staršina⁷ naša,

kroz nás ti, slávny cáre! Svoj pozdrav prináša.

Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,

to je zem naša, daná Slovanom od Boha.

Pozri: tu jej končiny valný Dunaj vlaží,

tam Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží.

A zem požehnaná! Chvála Bohu z neba,

máme pri vernej práci voždy⁸ svoj kus chleba.

Zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom:

Slovan na svojom seje, i žne len na svojom;

cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere

zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:

kto je, ten je; či je on zblízka, či zďaleka:

vo dne v noci na stole dar Boží⁹ ho čaká.

Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:

pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.

A človek nad človeka u nás nemá práva:

sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! -  

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!

Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;

vďačne lejú vernú krv po osudnom poli;

oj, veď padnúť  za národ – oj, veď to nebolí!

...

A cár s okom sklopeným na bojišti stojí:

A čo? – Azda tých padlých Slovenov sa bojí? –

Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí 

a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.

No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,

čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.

Lež, večná meno toho nech ovenčí sláva,

kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.

1         – vlna

2         – veľký stan

3         – pozerať, prezerať si

4         – nížina okolo rieky

5         – také poníženie

6         – privítacie dary u Slovanov

7         – zhromaždenie starších, kmeťov

8         – vždy, rusizmus

9         – chlieb

Úlohy:

        1. Odkiaľ čerpal autor námet?

        2. Aké je myšlienkové posolstvo básne? Čo básnik odsudzuje, čo vyzdvihuje, chváli?   

      3. Hrdinom básne je „družina Slovanov“. Ako nazývame takýto typ hrdinu? Ako sa prejavuje? 

      4. Vyberte z ukážky: opis tábora, opis kolektívneho hrdinu, opis krajiny Slovenov.  

      5. Štúrovci mali veľmi konkrétnu predstavu o území, ktoré patrí Slovákom, o jeho prirodzených hraniciach. Je táto predstava „prepašovaná“ aj do básne? 

        6. Na opise a činoch slovanskej družiny vysvetlite pojem „idealizovaný hrdina“. 

        7.Ktoré typické štúrovské symboly sa v ukážke objavili?

        8.Z nasledujúcich veršov vyberte myšlienku, ktorá zjednocovala celú generáciu mladých romantikov v slovenskej literatúre.

  

   

      Použitá literatúra:

         

        Polakovičová, A., Caltíková, M. a kol.: Literatúra 1, učebnica pre SŠ, Orbis Pictus Istroploitana, Bratislava 2011

       Gregorová, I. – Lapitka, M: Literatúra pre 1. ročník gymnázií a SOŠ. Príroda, Bratislava 2010