Saveľjič
nás privítal pred vchodom. Zhíkol, keď zbadal neklamné príznaky mojej
horlivosti vo vojenskej službe. „Čo sa to s tebou porobilo, pán urodzený?“
povedal ľútostivým hlasom. „Kde si sa tak nalogal? Bože môj, Bože moj, či toto
svet slýchal?“ – „Ticho, starigáň!“ odpovedal mu zajakavo. „Iste si opitý, choď
spať... a ulož ma.“
Na
druhý deň som sa zobudil s bolením hlavy a len nejasne som si
pripomínal včerajšiu príhodu. Moje úvahy prerušil Saveľjič, ktorý vošiel do
izby so šálkou čaju. „Troch zavčasu, Peter Andrejevič,“ povedal mi, krútiac
hlavou, „zavčasu začínaš hýriť. Na koho si sa len podal? Ako viem, ani tvoj
otec, ani starý otec neboli pijani; o mamičke škoda hovoriť: v živote
okrem kvasu nič neráčila do úst vziať. A kto je všetkému vina? Prekliaty
musjé1. Podchvíľou behal k Antipievne: „Madame, že vu prí2,
vodku.“ No ľa, tu máš, že vu prí! Veru, veru, krásnym veciam ťa naučil, všivák.
Ba načo len najímali za pestúna takého pohana, akoby urodzený pán nemali dosť
svojich ľudí!“
Hanbil
som sa. Odvrátil som sa a povedal som mu: ,Choď preč, Saveľjič, nechcem
čaj.“ Ale Saveľjiča sa bolo ťažko striasť, keď už raz začal čítať kázeň. „Tak
vidíš, Peter Andrejič, ako je to, keď sa človek opije. Hlavička ťažká, ani jesť
sa nechce. Pijan nie je na nič
súci...
Vypi si uhorkového rôsolu s medom, ale najlepšie bude otráviť červíka pol
pohárikom pálenky. Nedoniesť ti?“
Vtom
vošiel chlapec a podal mi list od I. I. Zurina. Otvoril som ho
a prčítal nasledujúce riadky:
Milý Peter Andrejevič, prosím Ťa, pošli mi po tomto
chlapcovi sto rubľov, čo si so mnou včera prehral. Veľmi potrebujem
peniaze. Tvoj oddaný služobník. Ivan Zurin.
Nebolo
pomoci. Zatváril som sa ľahostajne, obrátil som sa k Saveľjičovi, ktorý
bol peňazí a šiat i záležitostí mojich opatrovníkom, a rozkázal
som dať chlapcovi sto rubľov. „Čože Načo?“ opýtal sa ohromený Saveľjič. „Dlžný
som mu“ odpovedal som čo najpokojnejšie. „Dlžný!“ namietol Saveľjič, čím ďalej
tým ohromenejší. „A kedyže si sa to stihol zadĺžiť, pán urodzený? Tu čosi nie je s kostolným riadom.
Rob, čo chceš, pán urodzený, ja ti tie peniaze nedám.“
Úlohy:
2. Podfarbenú časť textu nazvite termínom zo štylistiky. Napíšte text v pofarbenej
časti podľa formálnych požiadaviek na tento slohový útvar.
3. Nájdite v ukážke mimojazykové prostriedky, ktoré využili Peter Andrejevič Griňov a Saveľjič v konverzácii.
4. Vypíšte z ukážky vety, ktoré súvisia s pocitmi rozprávača. Do akej miery sú v texte dôležité ?
5. Charakterizujte vzťah Saveľjiča a Petra Andrejeviča. Vysvetlite, prečo môže Saveľjič Petrovi tykať alebo ho neuposlúchnuť.
Použitá
literatúra:
Polakovičová, A., Caltíková, M. a kol.: Literatúra 1,
učebnica pre SŠ, Orbis Pictus Istroploitana, Bratislava 2011
Gregorová, I. – Lapitka, M: Literatúra pre 1. ročník
gymnázií a SOŠ. Príroda, Bratislava 2010
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára