Zleteli orli
z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké
hory, ponad rovné polia;
preleteli cez
Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za
pomedzím slovenského rodu.
Duní Dunaj
a luna1 za lunou sa valí:
nad ním svieti
pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom
Riman-cár zastal si táborom:
belia sa rady
šiatrov2 ďalekým priestorom.
Pokraj tábora
sedí cár na zlatom stolci,
okol neho
cárska stráž, tuhí to paholci,
a pred
cárom družina neveliká stojí;
sú to cudzí
víťazi, každý v jasnej zbroji.
Pobelavé
kaderie šije im otáča,
modré ich oči
bystro v okolo si páča3.
Rastom sú ako
jedle, pevní ani skala:
zdalo by sa ti,
že ich jedna mater mala.
Krásna zem –
jej končiny valný Dunaj vlaží,
a Tatra
skalnou hradbou okol nej sa väží:
tá zem, tie
pyšné hory, tie žírne moravy4:
to vlasť ich,
to kolíska dávna synov slávy.
Slovenský rod
ich poslal, zo slávneho snemu,
Aby išli
s pozdravom k cárovi rímskemu.
oni čelom
nebijú, do nôh nepadajú:
taká otroč5
neznáma slovenskému kraju;
lež Božie dary
nesú, chlieb a soľ6, cárovi,
a smelými
sa jemu primlúvajú slovy:
„Národ
slovenský, kňazstvo i staršina7 naša,
kroz nás ti,
slávny cáre! Svoj pozdrav prináša.
Zem tá, na
ktorú kročiť mieni tvoja noha,
to je zem naša,
daná Slovanom od Boha.
Pozri: tu jej
končiny valný Dunaj vlaží,
tam Tatra
skalnou hradbou okol nej sa väží.
A zem
požehnaná! Chvála Bohu z neba,
máme pri vernej
práci voždy8 svoj kus chleba.
Zvyk náš je nie
napádať cudzie vlasti zbojom:
Slovan na
svojom seje, i žne len na svojom;
cudzie nežiada.
Ale keď na naše dvere
zaklope ruka
cudzia v úprimnej dôvere:
kto je, ten je;
či je on zblízka, či zďaleka:
vo dne
v noci na stole dar Boží9 ho čaká.
Pravda, bohy
vydaná, káže nám Slovanom:
pána mať je
neprávosť, a väčšia byť pánom.
A človek
nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše
heslo je: Sloboda a sláva! -
Hynú
i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana
zvuk bôľu z úst im nevyrazí;
vďačne lejú
vernú krv po osudnom poli;
oj, veď
padnúť za národ – oj, veď to nebolí!
...
A cár
s okom sklopeným na bojišti stojí:
A čo? –
Azda tých padlých Slovenov sa bojí? –
Nie, lež
bezdušné svojich hromady tam vidí
a zo
svojho víťazstva radovať sa stydí.
No zahyň,
studom večným zahyň, podlá duša,
čo
o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež, večná meno
toho nech ovenčí sláva,
kto seba
v obeť svätú za svoj národ dáva.
1
– vlna
2
– veľký
stan
3
–
pozerať, prezerať si
4
–
nížina okolo rieky
5
– také
poníženie
6
–
privítacie dary u Slovanov
7
–
zhromaždenie starších, kmeťov
8
– vždy,
rusizmus
9
–
chlieb
Úlohy:
1. Odkiaľ čerpal
autor námet?
2. Aké je myšlienkové posolstvo básne? Čo básnik
odsudzuje, čo vyzdvihuje, chváli?
3. Hrdinom básne je „družina Slovanov“. Ako nazývame takýto typ hrdinu? Ako sa prejavuje?
4. Vyberte z ukážky: opis tábora, opis kolektívneho hrdinu, opis krajiny Slovenov.
5. Štúrovci mali veľmi
konkrétnu predstavu o území, ktoré patrí Slovákom, o jeho prirodzených
hraniciach. Je táto predstava „prepašovaná“ aj do básne?
6. Na opise a činoch
slovanskej družiny vysvetlite pojem „idealizovaný
hrdina“.
7.Ktoré typické štúrovské symboly sa v ukážke
objavili?
8.Z nasledujúcich veršov vyberte myšlienku,
ktorá zjednocovala celú generáciu mladých romantikov v slovenskej
literatúre.
Použitá
literatúra:
Polakovičová, A., Caltíková, M. a kol.: Literatúra 1,
učebnica pre SŠ, Orbis Pictus Istroploitana, Bratislava 2011
Gregorová, I. – Lapitka, M: Literatúra pre 1. ročník
gymnázií a SOŠ. Príroda, Bratislava 2010