SAMO CHALUPKA: MOR HO!

Ukážka:

Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia,

ponad vysoké hory, ponad rovné polia;

preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,

sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

Duní Dunaj a luna¹ za lunou sa valí:

nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.

Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom:

belia sa rady šiatrov² ďalekým priestorom.

Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci,

okol neho cárska stráž, tuhí to paholci,

a pred cárom družina neveliká stojí;

sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.

Pobelavé kaderie šije im otáča,

modré ich oči bystro v okolo si páča³.

Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:

zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.

Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,

a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:

tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy⁴:

to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.

Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu,

Aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu.

oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:

taká otroč⁵ neznáma slovenskému kraju;

lež Božie dary nesú, chlieb a soľ⁶, cárovi,

a smelými sa jemu primlúvajú slovy:

„Národ slovenský, kňazstvo i staršina⁷ naša,

kroz nás ti, slávny cáre! Svoj pozdrav prináša.

Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,

to je zem naša, daná Slovanom od Boha.

Pozri: tu jej končiny valný Dunaj vlaží,

tam Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží.

A zem požehnaná! Chvála Bohu z neba,

máme pri vernej práci voždy⁸ svoj kus chleba.

Zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom:

Slovan na svojom seje, i žne len na svojom;

cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere

zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:

kto je, ten je; či je on zblízka, či zďaleka:

vo dne v noci na stole dar Boží⁹ ho čaká.

Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:

pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.

A človek nad človeka u nás nemá práva:

sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! -  

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!

Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;

vďačne lejú vernú krv po osudnom poli;

oj, veď padnúť  za národ – oj, veď to nebolí!

...

A cár s okom sklopeným na bojišti stojí:

A čo? – Azda tých padlých Slovenov sa bojí? –

Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí 

a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.

No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,

čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.

Lež, večná meno toho nech ovenčí sláva,

kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.

1         – vlna

2         – veľký stan

3         – pozerať, prezerať si

4         – nížina okolo rieky

5         – také poníženie

6         – privítacie dary u Slovanov

7         – zhromaždenie starších, kmeťov

8         – vždy, rusizmus

9         – chlieb

Úlohy:

        1. Odkiaľ čerpal autor námet?

        2. Aké je myšlienkové posolstvo básne? Čo básnik odsudzuje, čo vyzdvihuje, chváli?   

      3. Hrdinom básne je „družina Slovanov“. Ako nazývame takýto typ hrdinu? Ako sa prejavuje? 

      4. Vyberte z ukážky: opis tábora, opis kolektívneho hrdinu, opis krajiny Slovenov.  

      5. Štúrovci mali veľmi konkrétnu predstavu o území, ktoré patrí Slovákom, o jeho prirodzených hraniciach. Je táto predstava „prepašovaná“ aj do básne? 

        6. Na opise a činoch slovanskej družiny vysvetlite pojem „idealizovaný hrdina“. 

        7.Ktoré typické štúrovské symboly sa v ukážke objavili?

        8.Z nasledujúcich veršov vyberte myšlienku, ktorá zjednocovala celú generáciu mladých romantikov v slovenskej literatúre.

  

   

      Použitá literatúra:

         

        Polakovičová, A., Caltíková, M. a kol.: Literatúra 1, učebnica pre SŠ, Orbis Pictus Istroploitana, Bratislava 2011

       Gregorová, I. – Lapitka, M: Literatúra pre 1. ročník gymnázií a SOŠ. Príroda, Bratislava 2010

 

 

Alexander Sergejevič Puškin: Kapitánova dcéra

Ukážka

Saveľjič nás privítal pred vchodom. Zhíkol, keď zbadal neklamné príznaky mojej horlivosti vo vojenskej službe. „Čo sa to s tebou porobilo, pán urodzený?“ povedal ľútostivým hlasom. „Kde si sa tak nalogal? Bože môj, Bože moj, či toto svet slýchal?“ – „Ticho, starigáň!“ odpovedal mu zajakavo. „Iste si opitý, choď spať... a ulož ma.“

            Na druhý deň som sa zobudil s bolením hlavy a len nejasne som si pripomínal včerajšiu príhodu. Moje úvahy prerušil Saveľjič, ktorý vošiel do izby so šálkou čaju. „Troch zavčasu, Peter Andrejevič,“ povedal mi, krútiac hlavou, „zavčasu začínaš hýriť. Na koho si sa len podal? Ako viem, ani tvoj otec, ani starý otec neboli pijani; o mamičke škoda hovoriť: v živote okrem kvasu nič neráčila do úst vziať. A kto je všetkému vina? Prekliaty musjé¹. Podchvíľou behal k Antipievne: „Madame, že vu prí², vodku.“ No ľa, tu máš, že vu prí! Veru, veru, krásnym veciam ťa naučil, všivák. Ba načo len najímali za pestúna takého pohana, akoby urodzený pán nemali dosť svojich ľudí!“

            Hanbil som sa. Odvrátil som sa a povedal som mu: ,Choď preč, Saveľjič, nechcem čaj.“ Ale Saveľjiča sa bolo ťažko striasť, keď už raz začal čítať kázeň. „Tak vidíš, Peter Andrejič, ako je to, keď sa človek opije. Hlavička ťažká, ani jesť sa nechce. Pijan nie je na nič

súci... Vypi si uhorkového rôsolu s medom, ale najlepšie bude otráviť červíka pol pohárikom pálenky. Nedoniesť ti?“

            Vtom vošiel chlapec a podal mi list od I. I. Zurina. Otvoril som ho a prčítal nasledujúce riadky:

               Milý Peter Andrejevič, prosím Ťa, pošli mi po tomto chlapcovi sto rubľov, čo si so mnou včera prehral. Veľmi potrebujem peniaze. Tvoj oddaný služobník. Ivan Zurin.

            Nebolo pomoci. Zatváril som sa ľahostajne, obrátil som sa k Saveľjičovi, ktorý bol peňazí a šiat i záležitostí mojich opatrovníkom, a rozkázal som dať chlapcovi sto rubľov. „Čože Načo?“ opýtal sa ohromený Saveľjič. „Dlžný som mu“ odpovedal som čo najpokojnejšie. „Dlžný!“ namietol Saveľjič, čím ďalej tým ohromenejší. „A kedyže si sa to stihol zadĺžiť, pán urodzený? Tu čosi nie je s kostolným riadom. Rob, čo chceš, pán urodzený, ja ti tie peniaze nedám.“

Úlohy:

1. Pomenujte podčiarknutý jazykový prostriedok a vysvetlite ho.

       2. Podfarbenú časť textu nazvite termínom zo štylistiky. Napíšte text v pofarbenej časti podľa formálnych požiadaviek na tento slohový útvar. 

3. Nájdite v ukážke mimojazykové prostriedky, ktoré využili Peter Andrejevič Griňov a Saveľjič v konverzácii.

4. Vypíšte z ukážky vety, ktoré súvisia s pocitmi rozprávača. Do akej miery sú v texte dôležité ?

5. Charakterizujte vzťah Saveľjiča a Petra Andrejeviča. Vysvetlite, prečo môže Saveľjič Petrovi tykať alebo ho neuposlúchnuť.

Použitá literatúra:

      Polakovičová, A., Caltíková, M. a kol.: Literatúra 1, učebnica pre SŠ, Orbis Pictus Istroploitana, Bratislava 2011 

        Gregorová, I. – Lapitka, M: Literatúra pre 1. ročník gymnázií a SOŠ. Príroda, Bratislava 2010