Keď som vyšiel von, už som sa
necítil taký opitý, ale bolo mi tak zima, že sa mi rozdrkotali zuby. Nemohol
som ich zastaviť. Šiel som na Madison Square a chvíľu som tam stál, že počkám
na autobus, lebo mi už neostali skoro žiadne prachy a musel som začať šetriť na
taxíkoch a tak. Ale nechcelo sa mi liezť do nejakého blbého autobusu. Okrem
toho som vlastne ani nevedel, kam mám ísť. Tak čo som urobil, pustil som sa
pešo k parku. Pomyslel som si, že pôjdem okolo toho jazierka a pozriem, čo
robia tie kačice, či sú tam, alebo nie. Do parku nebolo ďaleko a vlastne som
ani nemal kam ísť. Ešte som ani nevedel, kde budem spať. A tak som šiel. Nebol
som unavený ani nič. Len mi bolo príšerne smutno. Len čo som prišiel do parku,
stala sa strašná vec. Spadla mi tá Phoebina platňa. Rozbila sa asi na päťdesiat
kúskov. Bola v takej veľkej obálke a tak, a predsa sa rozbila. Bol som z toho
taký nešťastný, že som sa skoro rozplakal, ale potom som len vybral tie kúsky z
obálky a dal si ich do vrecka na plášti. Nedali sa už na nič použiť, ale
nechcel som ich len tak zahodiť. Potom som šiel do parku. Ľudia, tam vám bolo
tma!
Bývam v New Yorku od narodenia a
poznám Central Park ako svoju dlaň, lebo som sa tam ako malý chlapec denne
preháňal na kolieskových korčuliach a na bicykli, ale vtedy v noci som sa
nachodil ani otrok, kým som to jazierko našiel. Vedel som presne, kde to je,
hneď pri Central Park South, a predsa som to nevedel nájsť. Musel som byť
opitejší, ako som si myslel. V kuse som tam chodil a chodil, okolo mňa bola
čoraz väčšia tma a všetko bolo čoraz strašidelnejšie. Za celý čas, čo som bol v
tom parku, som nestretol ani živú dušu. Ale bol som tomu celkom rád. Nech tak
niekoho stretnem, vyskočím kilometer do výšky. Nakoniec som to jazierko predsa
len našiel. Niekde bolo zamrznuté a niekde nie. Ale kačice som nikde nevidel.
Obišiel som celé to blbé jazierko a raz som doň skoro spadol, namojdušu, ale
nevidel som ani jednu kačicu. Myslel som, že ak tam vôbec sú, možno spia pri
vode niekde na kraji trávnika alebo čo. Preto som doň skoro spadol. Ale ani
jednu kačicu som neobjavil.
Nakoniec som si sadol na jednu
lavičku, kde nebola taká strašná tma. Bohatstvo, ešte vždy som sa triasol ako
pes a vzadu vo vlasoch som mal plno drobných kúskov ľadu, hoci som mal na hlave
tú poľovnícku čiapku. To ma naplašilo. Napadlo
mi, že možno dostanem zápal pľúc a zomriem. Predstavil som si,
ako mi prídu na pohreb milióny kreténov. Môj starý otec z Detroitu, ktorý
nahlas vyvoláva čísla ulíc, keď s ním cestujete v autobuse, ďalej moje tety,
mám asi päťdesiat tiet, a všetci moji všivaví bratanci a sesternice. Krásna
spoločnosť. Títo všetci prišli, keď zomrel Allie, celá tá odporná debilná banda.
Mám jednu debilnú tetu, ktorej páchne z úst, a tá v jednom kuse opakovala, vraj
ako pokojne si tam leží. Povedal mi to D. B. Ja som tam nebol. Ležal som ešte v
nemocnici. Musel som ísť do nemocnice, keď som si poranil tú ruku a tak. Dosť
na tom, riadne som sa naplašil, že od tých kúskov ľadu, čo som mal vo vlasoch,
dostanem zápal pľúc a zomriem. Strašne mi bolo ľúto mamy aj otca. Najmä mamy,
lebo tá sa ešte vždy nespamätala z Allieho smrti. [...] Jedno ma na celej veci
utešovalo. Vedel som, že Phoebe na môj sprostý pohreb nepustia, lebo je ešte
decko. To jediné ma na tom utešovalo. Potom som si predstavil, ako ma celá tá
banda pichne na nejaký blbý cintorín a ako tam budem ležať pod nejakým
náhrobkom, na ktorom bude vyryté moje meno a tak. Obklopený samými umrlcami.
Bohatstvo, keď je raz človek mŕtvy, tak má na večné veky po chlebe. Keď raz
naozaj umriem, pevne dúfam, že sa nájde nejaký rozumný človek, ktorý ma
jednoducho hodí do rieky alebo kam. Hocikam, len nech ma nepichnú na nejaký
blbý cintorín. V nedeľu ta chodia ľudia a kladú vám na brucho kvety a podobné
somariny. Kto stojí o kvety, keď je mŕtvy? Nikto.
Keď je pekne, naši často chodia
na cintorín a dávajú Alliemu na hrob kvety. Zo dva razy som s nimi šiel aj ja,
ale potom som prestal. Hlavne preto, lebo ma vôbec neteší vidieť ho na tom
odpornom cintoríne. Obklopeného umrlcami, náhrobkami a tak. [...] Viem, že tam
na cintoríne je len jeho telo a jeho duša je v nebi a podobné somariny, ale aj
tak som to nemohol zniesť. Proste nechcem, aby tam bol. Vy ste ho nepoznali.
Keby ste ho boli poznali, pochopili by ste, o čo mi ide. Keď svieti slnko, ešte
to ujde, ale slnko svieti, len keď sa mu chce.
Po chvíli, len aby som sa odpútal
od myšlienky, že dostanem zápal pľúc a tak ďalej, vytiahol som náprsnú tašku a
v mizernom svetle pouličnej lampy som si skúsil zrátať prachy. Mal som už len
tri
doláre, päť štvrťdolárov a jeden
päták. Ľudia, odkedy som odišiel z Pencey, utratil som celý majetok! No a čo
som vám potom nespravil, šiel som k jazierku a tam, kde nebolo zamrznuté,
hádzal som tými štvrťdolármi žabky. Neviem, prečo som to urobil, ale urobil som
to. Asi som dúfal, že potom prestanem myslieť na to, ako dostanem zápal pľúc a
zomriem. Ale neprestal som.
Rozmýšľal som,
ako by sa asi cítila Phoebe, keby som tak dostal zápal pľúc a zomrel. Bola to
detinskosť, ale nešlo mi to z hlavy. Asi by to hrozne ťažko niesla, keby sa
niečo také stalo. Má ma veľmi rada. Úplne na mne visí. Fakt. Nijako som sa
nemohol tých myšlienok zbaviť, a tak som sa nakoniec rozhodol, že najlepšie
bude, ak sa tajne vkradnem do nášho bytu a trochu si s ňou pokecám. [...]
Tak som teda z
toho parku vypadol a šiel domov. Pešo. Nebolo to veľmi ďaleko a necítil som sa
vôbec unavený, ba už ani opitý. Len bolo strašne zima a nikde ani človiečika.
|
1.
Podľa ukážky charakterizujte Holdenov vzťah k
členom jeho rodiny.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
|
|
2.
Prečo sa Holden vyberie do Central parku?
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
|
|
3.
Pomenujte prevládajúci Holdenov pocit. Vysvetlite,
z čoho tento pocit pramení.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
|
|
4.
Vyhľadajte v ukážke vety, v ktorých je zrejmý
Holdenov vzťah k peniazom.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
|
|
5.
Možno Holdena považovať za rebela? Vysvetlite svoj
postoj.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
|
|
6. Má
jazierko v Central parku aj symbolickú hodnotu? Zdôvodnite na základe celého
diela.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
|
|
7.
V označenej vete transformujte nepriamu reč na
priamu. Vysvetlite, ako na vás pôsobí zmena.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
|
|
8.
Vypíšte z diela tri motívy, ktoré pokladáte za
dôležité. Vysvetlite svoj výber.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
|
|
9.
Čo je typické pre školské prostredie v Pencey?
Ktoré skúsenosti Holdena popudzujú? Prečo?
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
10. Ktoré udalosti
určovali vzťah Holdena k bratom, rodičom, sestre?
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
11. Vyhľadajte
časti s Holdenovou sebareflexiou. Čo považuje Holden za zdroj nedorozumení s
ľuďmi?
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
|
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára