streda 29. apríla 2015

Milan Rúfus: Zvony




Literárny druh: lyrika
  
Literárny žáner: zbierka básní

Literárne obdobie: Slovenská poézia po roku 1945

V celej Rúfusovej zbierke je cítiť prírodu, spätosť s prírodou. Akoby aj nie, veď sám básnik, ktorý vyrastal v prostredí liptovskej dediny a zo svojho domu v Závažnej Porube na gymnázium do Mikuláša musel každý deň prejsť šesť kilometrov po poľnej ceste, musel vnímať premeny prírody veľmi intenzívne. Taktiež prírodu nerozlučiteľne spája s ľudskou prácou.
Ďalšou témou je detstvo, dospievanie, smerovanie človeka. Básnik sa zamýšľa nad osudom nad životom a osudom ľudstva (Len tak), ale aj jednotlivca (Človek; Abeceda). V Abecede posielajú človeka žiť, pretože na svojej ceste má už všetko pripravené. Nepozná pravdu, ale pozná abecedu, ktorou slabikuje svoj život. Žije zo dňa na deň, nepozná zákulisie života.
Nielen zo zbierky, ale z celej tvorby Rúfusa je zrejmé, že si vysoko váži svojich rodičov. Zbierka, rozdelená na dve časti, pričom prvú začína venovanie: „Otcovi a matke“, obsahuje aj básne o rodnom kraji, o domove. Hneď v prvej básni Zvony, teda rovnomennej s celou zbierkou spomína

Miroslav Válek: Dotyky



Báseň Dotyky zo zbierky Dotyky
Z básne cítiť atmosféru mesta uprostred mestského chaosu je bláznivo zaľúbený pár: „Som z toho už celý blázon, … nechaj všetko tak, ako je,  v kúpeľni nech horí voda, v kuchyni nech tečie plyn…“ – je to bezhlavá láska mladých ľudí, prvé chvíle obrovského šťastia. Chlapec berie svoju lásku ako princeznú „pri vlaku ťa bude čakať Sedem čiernych koni, každý s hviezdou na čele.“

Jarome David Salinger: KTO CHYTÁ V ŽITE



Keď som vyšiel von, už som sa necítil taký opitý, ale bolo mi tak zima, že sa mi rozdrkotali zuby. Nemohol som ich zastaviť. Šiel som na Madison Square a chvíľu som tam stál, že počkám na autobus, lebo mi už neostali skoro žiadne prachy a musel som začať šetriť na taxíkoch a tak. Ale nechcelo sa mi liezť do nejakého blbého autobusu. Okrem toho som vlastne ani nevedel, kam mám ísť. Tak čo som urobil, pustil som sa pešo k parku. Pomyslel som si, že pôjdem okolo toho jazierka a pozriem, čo robia tie kačice, či sú tam, alebo nie. Do parku nebolo ďaleko a vlastne som ani nemal kam ísť. Ešte som ani nevedel, kde budem spať. A tak som šiel. Nebol som unavený ani nič. Len mi bolo príšerne smutno. Len čo som prišiel do parku, stala sa strašná vec. Spadla mi tá Phoebina platňa. Rozbila sa asi na päťdesiat kúskov. Bola v takej veľkej obálke a tak, a predsa sa rozbila. Bol som z toho taký nešťastný, že som sa skoro rozplakal, ale potom som len vybral tie kúsky z obálky a dal si ich do vrecka na plášti. Nedali sa už na nič použiť, ale nechcel som ich len tak zahodiť. Potom som šiel do parku. Ľudia, tam vám bolo tma!
Bývam v New Yorku od narodenia a poznám Central Park ako svoju dlaň, lebo som sa tam ako malý chlapec denne preháňal na kolieskových korčuliach a na bicykli, ale vtedy v noci som sa nachodil ani otrok, kým som to jazierko našiel. Vedel som presne, kde to je, hneď pri Central Park South, a predsa som to nevedel nájsť. Musel som byť opitejší, ako som si myslel. V kuse som tam chodil a chodil, okolo mňa bola čoraz väčšia tma a všetko bolo čoraz strašidelnejšie. Za celý čas, čo som bol v tom parku, som nestretol ani živú dušu. Ale bol som tomu celkom rád. Nech tak niekoho stretnem, vyskočím kilometer do výšky. Nakoniec som to jazierko predsa len našiel. Niekde bolo zamrznuté a niekde nie. Ale kačice som nikde nevidel. Obišiel som celé to blbé jazierko a raz som doň skoro spadol, namojdušu, ale nevidel som ani jednu kačicu. Myslel som, že ak tam vôbec sú, možno spia pri vode niekde na kraji trávnika alebo čo. Preto som doň skoro spadol. Ale ani jednu kačicu som neobjavil.
Nakoniec som si sadol na jednu lavičku, kde nebola taká strašná tma. Bohatstvo, ešte vždy som sa triasol ako pes a vzadu vo vlasoch som mal plno drobných kúskov ľadu, hoci som mal na hlave tú poľovnícku čiapku. To ma naplašilo. Napadlo mi, že možno dostanem zápal pľúc a zomriem. Predstavil som si, ako mi prídu na pohreb milióny kreténov. Môj starý otec z Detroitu, ktorý nahlas vyvoláva čísla ulíc, keď s ním cestujete v autobuse, ďalej moje tety, mám asi päťdesiat tiet, a všetci moji všivaví bratanci a sesternice. Krásna spoločnosť. Títo všetci prišli, keď zomrel Allie, celá tá odporná debilná banda. Mám jednu debilnú tetu, ktorej páchne z úst, a tá v jednom kuse opakovala, vraj ako pokojne si tam leží. Povedal mi to D. B. Ja som tam nebol. Ležal som ešte v nemocnici. Musel som ísť do nemocnice, keď som si poranil tú ruku a tak. Dosť na tom, riadne som sa naplašil, že od tých kúskov ľadu, čo som mal vo vlasoch, dostanem zápal pľúc a zomriem. Strašne mi bolo ľúto mamy aj otca. Najmä mamy, lebo tá sa ešte vždy nespamätala z Allieho smrti. [...] Jedno ma na celej veci utešovalo. Vedel som, že Phoebe na môj sprostý pohreb nepustia, lebo je ešte decko. To jediné ma na tom utešovalo. Potom som si predstavil, ako ma celá tá banda pichne na nejaký blbý cintorín a ako tam budem ležať pod nejakým náhrobkom, na ktorom bude vyryté moje meno a tak. Obklopený samými umrlcami. Bohatstvo, keď je raz človek mŕtvy, tak má na večné veky po chlebe. Keď raz naozaj umriem, pevne dúfam, že sa nájde nejaký rozumný človek, ktorý ma jednoducho hodí do rieky alebo kam. Hocikam, len nech ma nepichnú na nejaký blbý cintorín. V nedeľu ta chodia ľudia a kladú vám na brucho kvety a podobné somariny. Kto stojí o kvety, keď je mŕtvy? Nikto.
Keď je pekne, naši často chodia na cintorín a dávajú Alliemu na hrob kvety. Zo dva razy som s nimi šiel aj ja, ale potom som prestal. Hlavne preto, lebo ma vôbec neteší vidieť ho na tom odpornom cintoríne. Obklopeného umrlcami, náhrobkami a tak. [...] Viem, že tam na cintoríne je len jeho telo a jeho duša je v nebi a podobné somariny, ale aj tak som to nemohol zniesť. Proste nechcem, aby tam bol. Vy ste ho nepoznali. Keby ste ho boli poznali, pochopili by ste, o čo mi ide. Keď svieti slnko, ešte to ujde, ale slnko svieti, len keď sa mu chce.
Po chvíli, len aby som sa odpútal od myšlienky, že dostanem zápal pľúc a tak ďalej, vytiahol som náprsnú tašku a v mizernom svetle pouličnej lampy som si skúsil zrátať prachy. Mal som už len tri
doláre, päť štvrťdolárov a jeden päták. Ľudia, odkedy som odišiel z Pencey, utratil som celý majetok! No a čo som vám potom nespravil, šiel som k jazierku a tam, kde nebolo zamrznuté, hádzal som tými štvrťdolármi žabky. Neviem, prečo som to urobil, ale urobil som to. Asi som dúfal, že potom prestanem myslieť na to, ako dostanem zápal pľúc a zomriem. Ale neprestal som.
Rozmýšľal som, ako by sa asi cítila Phoebe, keby som tak dostal zápal pľúc a zomrel. Bola to detinskosť, ale nešlo mi to z hlavy. Asi by to hrozne ťažko niesla, keby sa niečo také stalo. Má ma veľmi rada. Úplne na mne visí. Fakt. Nijako som sa nemohol tých myšlienok zbaviť, a tak som sa nakoniec rozhodol, že najlepšie bude, ak sa tajne vkradnem do nášho bytu a trochu si s ňou pokecám. [...]
Tak som teda z toho parku vypadol a šiel domov. Pešo. Nebolo to veľmi ďaleko a necítil som sa vôbec unavený, ba už ani opitý. Len bolo strašne zima a nikde ani človiečika.



1.      Podľa ukážky charakterizujte Holdenov vzťah k členom jeho rodiny.


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------


2.      Prečo sa Holden vyberie do Central parku?


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------


3.      Pomenujte prevládajúci Holdenov pocit. Vysvetlite, z čoho tento pocit pramení.


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------


4.      Vyhľadajte v ukážke vety, v ktorých je zrejmý Holdenov vzťah k peniazom.


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------


5.      Možno Holdena považovať za rebela? Vysvetlite svoj postoj.


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

6.      Má jazierko v Central parku aj symbolickú hodnotu? Zdôvodnite na základe celého diela.


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------



7.      V označenej vete transformujte nepriamu reč na priamu. Vysvetlite, ako na vás pôsobí zmena.


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------


8.      Vypíšte z diela tri motívy, ktoré pokladáte za dôležité. Vysvetlite svoj výber.


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------


9.      Čo je typické pre školské prostredie v Pencey? Ktoré skúsenosti Holdena popudzujú? Prečo?


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

10.  Ktoré udalosti určovali vzťah Holdena k bratom, rodičom, sestre?


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

11.  Vyhľadajte časti s Holdenovou sebareflexiou. Čo považuje Holden za zdroj nedorozumení s ľuďmi?


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dobroslav Chrobák: DRAK SA VRACIA



Ukážka

Drak sa vrátil o Jáne. To je čas, keď je všetko v kvete, keď sa nad lúkami a nad tablami prvej ďateliny stelie omamujúca vôňa medonosného nektáru, keď sú včely v pilnej práci, kedj pomedzi zemiakovú vňať vyrážajú prvé kvety ohnice, keď na jačmeni môžeš už nahmatať v kukle lístia mäkký klas, ktorý tu dýcha ako plod v matkinom tele. Je to čas plný sladkého I vyčkávania, keď úroda nie je ešte dozretá, ale ukazuje sa už v mnohosľubných a pestrých kobercoch, rozložených po celom chotári. Áno, to je čas, keď gazdovia vystávajú večierkom na podstení, spokojne bafkajú z fajok a skúseným okom pozorujú oblohu: „Spŕchne, lebo mesiac má dvor." - „Vyčasí sa, lebo Kriváň prestal fajčiť." - „Príde vietor, lebo obloha pri západe slnka je celá červená." Hej, hej, staré, múdre hlavy sú na to, aby oznámili tieto veci mladému pokoleniu, ktoré o nie nedbá a myslí iba na nedobizeň.
Až do Jána, až do návratu Drakovho, je všetko tak, ako má byť: korienky naberajú vlahu z útrob zeme, vlaha sa mení na miazgu, miazga prúdi hore steblom, dostáva sa k zrnu a zrno sa nalieva mliečnou šťavou. Po Jáne prišla však náhla suchota a celý tento ú silný a vytrvalý dej je surovo prerušený. O Jakube je už tráva celkom vycivená, zbožie zaškrelo, kravám prischlo mlieko a zem v hlinitých miestach sa natoľko rozpukala, že je nebezpečné hnať tade statok, aby si v širokých jazvách, otvorených, prisámvačku, až do jazerných pekiel, nepolámal ratice. Ah do týždňa poriadne nespŕchne, ak zem znova nenamokne, príde bieda a hlad.
S krmom sa gazdovia beztak už rozžehnali. Tá trocha vyschnutej trávy a kyslej šivariny1, ktorú sa koscom podarilo uškudliť na slatinách a vlhčinách, nevydrží ani do Vianoc. Potom príde rad na snôpky, ktoré budú gazdovia stŕhať zo slamených striech a rezať ich na sečku2.
I pýrnica3 s ostrými okrajmi, až si od nej prsty dorežeš, ktorá vyrastie v horách v tôni svrčín i za takejto suchoty, dostane sa znovu ku cti. Ženy s kosákmi a plachticami začínajú už na ňu chodiť v celých húfoch a vláčia ju do prázdnych humien a šôp.
Pritom je každému nápadné a všetci na to myslia, že to má byť už druhý suchý rok za ich pamäti. Ten prvý skončil sa Drakovým odchodom z dediny. Tento druhý začína sa jeho návratom.
Ľudia si zasa spomínajú na odpornú chuť lobôdky. Na chlieb upečený z pýru. Bezzubí starci omáľajú v ústach spomienky ešte protivnejšie. Nik už nevydrží počúvať tie ich reči o spuch­nutých tvárach a nadutých bruchách, o ledva sa tmoliacich údoch. Mladí okrikujú starcov a vyháňajú ich na priedomie. No oni večne len melú svoje, až sa ti z toho žalúdok obracia a v zlosti schytil by si najradšej tiesk, vidly, či čo máš poruke, a šmaril za tým... za tým...
Hej, najhoršie je, že nemáš viditeľného nepriateľa, ktorého by si chytil za hrtan a poriadne ním zatriasol, kým by nepustil z ufúľaných paprčí to, čo patrí len tebe, čo si si statočne vydrel zo zeme. Lebo tie babské rečičky o kliatbe, o božom treste sú len na smiech. Ak by tu mal mať niekto slovo, mohol by to byť len on, ten, ktorého sa okúňajú i len spomenúť, ktorému sa vyhýbajú, na ktorého by najradšej ani nemysleli.

1.  Ako vnímali obyvatelia dediny príchod Draka? Ktoré vlastnosti mu pripisovali?


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

2.  Vypíšte z textu dve za sebou nasledujúce vety, ktoré boli pre ľudí dôkazom, že za
      nešťastie môže Drak.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

3.  Charakterizujte predposledný odsek ukážky z hľadiska použitých viet (podľa obsahu,  
     zloženia, členitosti). Aký dosah na čitateľa má použitie práve takýchto viet?

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------


4. a)  Zaraďte nasledujúce vety k druhu ustálených slovných spojení. Spŕchne, lebo mesiac  
          má dvor. Vyčasí sa, lebo Kriváň prestal fajčiť. Príde vietor, lebo obloha pri západe
          slnka je celá červená.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

      b) Aký súvis majú uvedené spojenia s charakteristikou literárneho smeru naturizmus?

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

5.  Ktorými prostriedkami dosahuje autor ukážky básnickú polohu vyjadrovania?
     Vyhľadajte v ukážke príklady.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

6.  Ktoré znaky naturizmu možno nájsť v ukážke? Svoje tvrdenia konkretizujte.


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

7.  Ktorými výrazovými prostriedkami možno dokázať, že jazyk slovenského naturizmu
     je ľudový, s vplyvom miestneho nárečia?

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

8.  a) Vysvetlite význam spojenia Drak sa vrátil o Jáne.


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------


     b)  Nájdite v literatúre informáciu, aký magický význam je pri­pisovaný tomuto dňu.
          Výsledok svojho poznania prezentujte spolužiakom.


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------