MILUŠA: Aj, aj, to je tu dačo originálneho! Nebola
bych myslela, že taký vzdelaný mladý muž sedliackej dievke ruku
bozkávať môže!
ĽUDOVÍT
(odskočiac, pre seba): Sto striel, tí
ma pekne prichytili!
ROHON
(k Miluši): Ha, ha, ha, grófka! To je
iste len zmierenie sa stým poctivým ľudom slovenským a vyrovnanie
stavu; môj dobrý priateľ
už chce byť opravdivým rodoľubcom.
MILUŠA: Pekné rodoľubstvo, najkrajšie dievčatá rodu
slovenského ľúbiť! (Ku grófke.) A ty, moja žnička, tak sa mi držíš
tuná v panskom kaštieli?
GRÓFKA: Pekne prosím, ja za to nemôžem. Ten mladý pán
ma nasilu tuná zadržal, svojou milou, svojou drahou ma
menoval a ruku stískal, že on ma opravdivo miluje a znovu že ma vyučovať
bude.
MILUŠA:
Krásne, krásne! (Ironicky k Ľudovítovi.) Nuž, čože ju asi chcete vyučovať,
pán inžinier?
ROHON: Ha, ha, iste dáke symetrické figúry!
1.
V názve diela veselohry J. Palárika je aj
slovo
zmierenie. Napíšte, ktoré spoločenské vrstvy sa majú podľa autorovho
názoru zmieriť. Zmierili sa v diele? Zmierili sa v histórii?
2.
Skúmajte charaktery postáv v diele. Ktorú
spoločenskú vrstvu považoval J. Palárik za schopnú udržať slovenský národný
život? Idealizuje túto vrstvu ako celok?
3.
Ktorá z postáv je „hlásnikom“ politických
názorov J. Palárika?
4.
Akým spôsobom vytvára J. Palárik komické
situácie?
5.
Nájdite v charaktere baróna Kostrovického
črty, ktoré autor vyzdvihol ako typické
pre jeho spoločenskú vrstvu.
6.
Diskutujte o nasledujúcich názoroch.
Vyberte ten, ktorý sa vám zdá pravdivý alebo najvýstižnejší a podporte ho
citáciou z veselohry.
a)
V postavách Miluše a Rohona chcel
Palárik zobraziť vzdelancov, ktorí si vedia získať svojou kultúrnou úrovňou
priazeň príslušníkov šľachty.
b)
Palárik chcel získať na stranu národnej veci
výlučne tých príslušníkov šľachty, ktorí boli slovenského pôvodu.
c)
V deji sa realizovali Milušine predstavy:
keď Kostrovický krásne a zádumčivé spevy slovenského ľudu, uvidí jeho
oddanosť pánom, prebudí sa v ňom súcit s týmto národom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára